Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Aktuálne počasie

dnes, sobota 21. 7. 2018
27 °C 12 °C
nedeľa 22. 7. 22/17 °C
pondelok 23. 7. 23/16 °C
utorok 24. 7. 25/19 °C

 

Mapový portál

mapový portál obce Dolný Lopašov

Navigácia

Obsah

História obce

                                  história

V rokoch 1890 - 1921 pôsobil v Dolnom Lopašove ako rímskokatolícky kňaz Ferdinand Šándorfi. Jeho súkromná archeologická zbierka obsahovala viac ako dvetisíc pravekých nálezov, prevažne kamenných nástrojov. Dnes je uložená v zbierkovom fonde Západoslovenského múzea v Trnave.

Niekoľko pravekých nástrojov z chotára Dolného Lopašova je uložených aj v zbierkovom fonde Balneologického múzea v Piešťanoch. Podla údajov Pamätnej knihy Dolného Lopašova sa praveké nálezy nachádzali na vršku v dolnom chotári, Pod Holým vrchom, Na stokách a vo Veselej doline. Podľa autora zápisov v Pamätnej knihe Ladislava Rovesného v polohe Hrnecný vrch sa predpokladalo urnové - žiarové pohrebisko.

Intenzívne osídlenie dnešného chotára obce sa začalo v mladšej dobe kamennej - neolite (5000-1900 rokov pre n.l.). Človek v tomto období začal viesť usadlý spôsob života a intenzívne sa venoval poľnohospodárstvu a chovu dobytka. Hlavnou surovinou pri výrobe nástrojov bol i naďalej kameň, ktorý opracovával brúsením a vrtaním. Vznikli tak prvé brúsené kamenné kliny, ploché kopytovité sekery a sekeromlaty. Dôležitým výrobným odvetvím bolo aj hrnčiarstvo a zhotovovanie textílií.

Sídlisko z obdobia mladšej fázy kultúry s lineárnou keramikou (4500 rokov pred n.l.) sa zistilo v polohe Pahorky. Na sídlisku sa okrem keramických črepov našli aj kamenné nástroje a surovina. Medzi importovanú surovinu patril aj pazúrik z Polska. Domáca surovina - radiolarit, pochádzala z nánosov rieky Váh.

Len o niečo mladšie je neolitické sídlisko v polohe Hacky, kde sa našli otreté málopocetné praveké črepy a niekoľko radiolaritových úštepov.

Z polohy Od Veselého pochádzajú nálezy črepov a kolekcia štiepanej industrie datovaná do obdobia lengyelskej kultúry (3500 rokov pred n.l.).

Sídlisko zo záveru mladšej doby kamennej - eneolitu sa našlo na pravom brehu Lopašovského potoka v polohe od Chtelnického. Patrí do obdobia bošáckej skupiny (2000 rokov pred n.l.).

Nálezy rámcovo datované do obdobia neolitu a eneolitu sa zistili aj v polohe Holý vrch. Z tejto polohy pochádza niekoľko desiatok kusov brúsených kamenných klinov, plochých kopytovitých sekeriek, sekeromlatov, veľká kolekcia štiepanej industrie a kamenné drvidlo. Typologicky sa zo štiepanej industrie vyhotovenej prevažne z limnokvarcitu, obsidiánu, rohovca a pazúrika vyčlenuje niekoľko druhov nástrojov. Sú to napríklad čepele, dlátka, škrabadlá, šípky, rydlá a ďalšie typy.

Sídliskové nálezy z mladšej doby kamennej poznáme aj z okolia Dolného Lopašova. Praveké osídlenie sa koncentrovalo na sprašovej pravobrežnej terase Dudváhu (Trebatice, Borovce, Rakovice, Dubovany, Velké Kostolany a pod. ). Údoliami vodných tokov prenikalo až na svahy Malých Karpát. V priestore prechodov cez pohorie prenikalo praveké osídlenie ďaleko do pohoria. Osídlenie mladšej doby kamennej sa zistilo napríklad aj v obciach Nižná (kultúra s lineárnou keramikou), Chtelnica (lengyelská kultúra), Lančár (lengyeská kultúra), Kočín (lengyelská kultúra, jevišovická kultúra), Šterusy (lengyelská kultúra, boleráska skupina, baden) a ďalšie.

Koncom mladšej doby kamennej - eneolitu sa na území Slovenska začínajú objavovať kovové výrobky zhotovené z medi. V priebehu unetickej kultúry sa na našom území objavujú bronzové výrobky.

Nálezy z obdobia včasnej doby bronzovej (1900 rokov pred n.l.) z Dolného Lopašova predstavujú nálezy silexových dýk a silexové strelky trojuholníkového tvaru, ktoré v tomto období boli charakteristkickým typom zbraní. Pochádzajú pravdepodobne z rozrušených kostrových hrobov. Z poškodeného detského kostrového hrobu kultúry Chlopice - Veselé, ktorý sa našiel v polohe Spodná tabla na ľavom brehu Lopašovského potoka, pochádzajú štyri kostené koraliky. Pohrebisko s 38 hrobmi kultúry Chlopice - Veselé sa v rokoch 1941 a 1949 preskúmalo v neďalekom Veselom v polohe Zamojska. Ľud tejto kultúry sa usádzal v blízkosti vodných tokov na úrodných černozemných, nivných, ale aj hnedozemných pôdach.

Z neskorej doby bronzovej (1000 - 700 rokov pred n.l.) z neznámej polohy z chotára Dolného Lopašova pochádzajú tri bronzové kosáky. Každý z nich zastupuje iný typ, ale nie je vylúčené že ide o súčasť hromadného nálezu - depotu.

Staršia doba železná - halšat (700 - 400 rokov pred n.l.) je charakteristická nástupom chladnejšieho a vlhkejšieho počasia, ako aj nástupom železnej metalurgie. Opevnené hradiská z tohto obdobia poznáme zo širšieho okolia Dolného Lopašova napríklad zo Smoleníc (Molpír) a Prašníka (Tlstá hora). V chotári Dolného Lopašova existovalo v tomto období osídlenie v polohe Hacky a Ohrada. Charakteristické čierne črepy s tuhovým povrchom, ktoré sa tu našli, pochádzajú z amfor a šálok.

Poloha Ohrada bola osídlená aj v mladšej dobe železnej - v laténe (400 - 0 rokov pred n.l.) a v mladšej dobe rímskej (2. - 4. storocie n.l.). Z doby rímskej pochádza z Dolného Lopašova hlinená lampa s neúplne čitateľným kolkom na dne, uložená v Západoslovenskom múzeu v Trnave.

Územie dnešného Dolného Lopašova bolo osídlené aj v dobe slovanskej. Črepy zdobené charakteristickou viacnásobnou vlnovkou a obvodovou líniou sa našli v polohe Hacky. Pochádzajú z 10. storočia z obdobia Veľkomoravskej ríše.

Z polohy Ohrada pochádzajú črepy z 10. - 12. storočia. Veľkomoravské sídlisko z 10. storočia sa zistilo aj v Lančári. Slovanské pohrebisko (9. - 10. storocie) sa našlo v Chtelnici, čo len potvrdzuje aj frekventovanosť tohto územia v dobách dejinných. V okolí Dolného Lopašova sa slovanské osídlenie zistilo napríkload aj v obci Borovce, Dechtice, Krakovany, Prašník, Velké Kostolany, Veselé, Vrbové a v ďalších obciach.

V tejto súvislosti môžeme spomenúť aj nález železného oštepu (dlžka 15,4 cm), ktorý sa našiel v polohe Od Nižňanského. Rámcovo je datovaný do 15. storočia.

Praveké osídlenie na území dnešného Dolného Lopašova, tak, ako ho poznáme na základe archeologických nálezov, bolo veľmi intenzívne.

Slovanské osídlenie v chotári Dolného Lopašova v 11. storočí postupne prerástlo do ranostredovekého obdobia. V tomto období môžeme predpokladať aj počiatky formovania sídliskovej plochy na miestach dnešného intravilánu Dolného Lopašova.